Zvierata a Príroda

Domáce zvieratá Človek od začiatku domestifikoval rôzne zvieratá. Raz to bolo jedno-, inokedy obojstranne výhodné. Jedná sa buď o zvieratá chované pre úžitok (na mäso, mlieko, vajcia, nosenie a iné), či človeku len tak pre potešenie. Podmienky chovu úžitkových zvierat sú kapitolou samou osebe, no keďže som sa dosiaľ touto problematikou podrobnejšie nezaoberala, venovať sa budem zvieratám chovaných pre potešenie. Názorov na chov domácich zvierat je veľa. Niektorí ich nechovajú kvôli samotným zvieratám, nechcú ich uzatvárať do stiesnených priestorov. Iní ich nechovajú kvôli sebe, lebo zvieratá jednoducho nemajú radi. A ďalší zvieratá milujú a s obľubou ich chovajú. Alebo najhoršie – nemilujú ich, no napriek tomu ich chovajú. To, že zvieratá nemajú byť vytrhnuté z prírody, ich prirodzeného prostredia a zavreté do stiesnených a častokrát nevyhovujúcich priestorov, je pádny argument. Ale.. V prvom rade, zvieratá ani vonku nežijú idylický život plný radosti a hier. Musia zápasiť s chorobami, predátormi, konkurentami, hľadať si potravu. Veľakrát udržanie na živote stojí veľa úsilia a často zvieratá boj s prírodou a jej zákonom „Silnejší prežije“ prehrajú. Pravdaže, príroda je príroda a ten život za to stojí. Našlo sa však pár zvierat, ktoré vyhľadali spoločnosť človeka sami a teraz si užívajú výhody aj nevýhody, ktoré z toho plynú. Ostatné si človek domestifikoval sám. Chov zvierat doma môže byť prijateľné, ak sa budeme riadiť niekoľkými pravidlami. preštudujeme si čo najviac informácií o nich, ich prirodzenom prostredí, stravovaní, sociálnom správaní atď a podľa toho im vytvoríme doma čo najvyhovujúcejšie prostredie a umožníme čo najväčšiu možnosť pohybu, budeme mu poskytovať pestrý, chutný, výživný jedálniček, podľa toho, či sa jedná o zviera samotárske alebo spoločenské, mu zaobstaráme kamaráta/kamarátku, budeme rešpektovať jeho základné návyky – či je aktívny cez deň alebo v noci, či si zachováva od človeka odstup alebo sa môže stať veľmi prítulným, či je vycvičiteľné, hlučné atď. Toto všetko sa líši jednak podľa živočíšneho druhu, jednak podľa samotného jedinca. Hoci v rámci jedincov nikdy nebudú také odchýlky ako v prípade druhov (hlodavec nikdy nebude jesť mäso), určite vás prekvapí, ako jeden odmieta to, čo druhý zbožňuje, ako jeden je plachý a druhý sa ide zblázniť za pohladením.. Každé zviera je iné, tak ako je iný každý človek. Chov zvierat má však mnohé neoceniteľné výhody: Jedným problémom súčasnej civilizácie je čoraz väčšie odcudzovanie sa človeka a prírody. Mestské dieťa príde do styku akurát tak s pár holubami, vrabcami či túlavými mačkami, psami. Maximálne pôjde párkrát do ZOO. Pritom je dôležité hneď od malička vyvíjať u detí správny vzťah k zvieratám, aby pochopili, že zvieratá tu nie sú od toho, aby slúžili ľuďom, ale patria do tohto sveta rovnako ako my. Príroda nám dáva veľa – vlastne všetko, čo potrebujeme k životu a my sa jej za to nemáme odvďačiť ešte väčším vykorisťovaním, ale rešpektovaním, zodpovedným prístupom a láskou. Myslím, že chov malého zvieratka a vedenie dieťaťa k správnej starostlivosti o neho môže viesť k väčšiemu zblíženiu sa s prírodou a k menšiemu sebectvu v zaobchádzaní s ňou. Navyše sa dieťa naučí zodpovednosti, tolerancii, bude sociálnejšie a naviac, ako sa vraví, zvieratko je také chodiace (lietajúce) antidepresívum. Dieťa väčšinou zvieratko chce. A väčšinou (hlavne psa) ho chce veľmi a je ochotné sľúbiť hocičo, aby si svoj sen splnilo. Verím, že to v tej chvíli aj myslí úprimne, no keď sa rozhodnete svojmu dieťatu zviera zaobstarať (a ja som za to, aby dieťa malo svoje zvieratko), je treba si uvedomiť, že sa skôr či neskor vo väčšej či menšej miere budete o to zviera starať aj vy. Pretože dieťa si ešte neuvedomuje, že zvieratko je hladné, treba ho venčiť, starať sa o neho, aj keď jemu sa nechce robiť práve toto, ale niečo iné. A tak to ostane na vás. Domáce zvieratko vás možno bude stáť nervy a starosti, no určite vám prinesie veľa radosti, zábavy a lásky. Zákon o držani psov ZÁKON O DRŽANÍ PSOV Národná rada Slovenskej republiky Zákon z 3. apríla 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: § 1 Predmet a pôsobnosť zákona Tento zákon ustanovuje niektoré podmienky držania psov. Tento zákon sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov.1) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona a osobitných predpisov.2) § 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto zákona sa rozumie: zvláštnym psom pes používaný súkromnými bezpečnostnými službami podľa osobitného zákona,3) používaný horskou službou, používaný pri záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach pri plnení úloh civilnej ochrany,4) poľovný, ovčiarsky, vodiaci, počas výcviku alebo súťaže konanej podľa medzinárodného alebo národného skúšobného poriadku. nebezpečným psom každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi,5) voľným pohybom psa pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie. § 3 Evidencia psov Každý pes držaný viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov (ďalej len „evidencia“). Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote najmenej 30 dní v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. Evidenciu vedie obec. Do evidencie sa zapisuje najmä evidenčné číslo psa, tetovacie číslo alebo údaj o čipovaní psa, ak ho pes má, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu držiteľa psa, umiestnenie chovného priestoru alebo zariadenia na chov, v ktorom sa pes na území obce zdržiava, ak sa umiestnenie nezhoduje s miestom trvalého pobytu držiteľa psa, skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi,5) úhyn psa, strata psa. Každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, je držiteľ psa povinný do 30 dní oznámiť obci, kde je alebo má byť pes evidovaný. Obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa (ďalej len „známka“). Na známke sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný a údaj o tom, či je pes nebezpečným psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa. Známka je neprenosná na iného psa. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Obec je povinná držiteľovi psa za úplatu vydať náhradnú známku. § 4 Vodenie psa Vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa, alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad. Držiteľ psa a ten, kto psa vedie je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi,4) oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Podrobnosti ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. § 5 Vydávanie všeobecne záväzných nariadení obcami Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný, vstup so psom zakázaný. Miesta vymedzené podľa odseku 1 musia byť viditeľne označené. § 6 Znečisťovanie verejných priestranstiev Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť. Obec umiestni na miestach, kde je voľný pohyb psa povolený, kontajnery vhodné na zhromažďovanie výkalov a zabezpečí priebežné hygienické odstraňovanie ich obsahu. Na kontajneroch musí byť viditeľne označený účel ich použitia. Podrobnosti ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. § 7 Priestupky Priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak: neprihlási psa do evidencie, umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2, neohlási, že pes pohrýzol človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi,5) neoznámi odcudzenie, poškodenie alebo stratu známky. Priestupku sa dopustí ten, kto psa vedie ak: neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol, nezabránil tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, neohlási, že pes pohrýzol človeka, bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi,5) evidenčnou známkou nepreukáže totožnosť psa, nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa. Za priestupok podľa odseku 2 písm. d) a e) obec uloží pokutu do 500 Sk, odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) obec uloží pokutu do 5 000 Sk. Ak sa držiteľ psa alebo ten, kto psa vedie dopustí priestupku opakovane, možno mu uložiť pokutu do výšky dvojnásobku pokút uvedených v odseku 3. § 8 Prechodné ustanovenia Obce sú povinné upraviť vedenie evidencie podľa tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Vlastník psa, ktorému vznikne počas šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona povinnosť podľa § 3 ods. 1 splní túto povinnosť do 30. novembra 2002. § 9 Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2002. prezident Slovenskej republiky predseda Národnej rady Slovenskej republiky predseda vlády Slovenskej republiky